Už sa Vám to niekedy stalo? Lebo mne sa to práve deje. Áno, myslím stratu motivácie a akejkoľvek inšpirácie robiť veci, ktoré ma bavia a za bežných, normálnych okolností ich robím s nadšením. No to nadšenie sa akosi, hlavne posledný mesiac, úplne vytratilo. Nie je za tým žiadna choroba alebo iné vážne problémy a neriešim ani nejakú závažnú životnú situáciu. 

O to viac ma mrzí a veľmi trápi, že ma opustila akákoľvek radosť a inšpirácia pracovať na tomto mojom blogu, nových tréningových videách ako aj podcastoch. Prečo je to ale tak? To sa momentálne veľmi intenzívne pýtam samej seba a preto píšem aj tento článok. Dokonca som sa nad tým zamyslela aj v najnovšom dieli “Môjho podcastu“.

Keď si dá kreativita pauzu

Vraj sa to stáva aj tým najlepším. Vraj sa nad tým netreba nejako extra zamýšľať. No napriek tomu je to niečo čo ma trápi. A určite nie som sama a ani sama na svete, ktorej sa to stalo a ešte asi aj x-krát stane. No ja nie som typ človeka, ktorý sa uspokojí s tým, že “veď je to len dočasné a ono sa to spraví”. Ja chcem vedieť prečo a kedy. 
Už dlhšie potichu premýšľam, prečo sa mi to stalo. Vždy som bola akčná, plná života, nebála som sa zmeny, dokonca som ju vždy vyhľadávala. Jediným reálnym vysvetlením, ktorým si toto motivačné peklo dokážem vysvetliť je…..jop, pandémia a ešte aj rutina. 

Rutina zabila moju motiváciu

Vždy som bola typ človeka, čo má rád určitý poriadok a postupnosť vo veciach ale prílišná rutina mi vadí. Hlavne ak trvá dlho. A situácia, ktorú žijeme už rok a pol je presne tá odpoveď, ktorú som po dlhom premýšľaní dostala. Pandémia. Zavrela nás doma a keďže ja som pracovala z domu aj pred ňou, pre mňa sa nič nezmenilo, čo sa práce týka. No zmenilo sa toho zásadne veľa, ohľadne sociálneho života. Ostala som zavretá v dome, celé dni úplne sama, keďže priateľ ako aj všetci susedia pracujú a počas dňa tu naozaj nikto nie je, ani len na ulici. Zo začiatku som sa snažila vytvoriť si určitý harmonogram dňa. A chvíľku mi to fakt aj pomáhalo. Vedela som, čo mám kedy naplánované a takto som sa snažila využiť tie dni na maximum a okrem práce postíhať aj cvičiť, navariť či poupratovať. No postupne som sa začala cítiť ako robot. Každý ďalší deň a týždeň bol úplne rovnaký a začalo ma to neskutočne ubíjať. Žiadna zmena, žiaden nový podnet, nová akcia. Nič. Priateľ ma tiež nevedel až tak úplne pochopiť, keďže on do práce chodil a chodí a je tak v každodennom kontakte s ľuďmi. Snažila som sa to riešiť sama v sebe ale to tiež nie je boh vie čo. 

Okrem tohoto som (zase nie som jediná) musela zrušiť aj tu jedinú vec, ktorá moju motiváciu ešte ako tak držala nad vodou. Narodeninovú dovolenku v portugalskom Porte, o ktorej som snívala posledných 5 rokov. Mala som kúpené letenky, vybratý krásny hotel a tešila sa, že tam pôjdem spolu s priateľom a užijeme si pár pekných dní spolu preč z každodennej reality.

Kedy sa vráti?

Jednoduchá odpoveď. Netuším ale verím, že už som na dobrej ceste. Už len to, že teraz čítate tento článok alebo počúvate môj posledný podcast je znakom, že to chcem zmeniť. Znova sa chcem začať venovať písaniu, nahrávaniu a zdieľaniu cvičenia spolu s vami, ktorí ma radi sledujete. Lebo ma to napĺňa a baví. Je to moja vášeň. Písanie a pohyb sú dve veci, ktoré mi robia skutočnú radosť. 
Keďže je už ale reálna nádej, že život bude znova dovolené žiť, o týždeň sa už bude dokonca dať posedieť aj na terase kaviarne a môj mozog bude mať znova možnosti mať kde načerpať nové podnety, žiť viac v offline (reálnom) svete ako online a vidieť na ulici ľudí, tak ako sa hovorí v angličtine….. THE ONLY WAY IS UP.

Mohlo by sa vám páčiť:

Instagram