Asi nemusím nikomu hovoriť, že žijeme v dobe stresovej. Nároky, ktoré sú dnes kladené hlavne na generáciu 20 a 30 ročných sú toho jasným dôkazom. Syndróm vyhorenia a čím ďalej častejšie vyskytujúce sa depresívne stavy mladých ľudí týmto štatistikám nepridávajú. Paradoxom ale je, že sme zároveň bombardovaní článkami a diskusiami o work- life balanse a aký dôležitý v skutočnosti je. Problém je, že síce o ňom vieme, nemáme čas ho v skutočnosti žiť.

Tento stres má viacero menovateľov a jednoznačne sa nedá zvaliť iba na prácu. Posledné 3-4 roky si to veľmi intenzívne všímam. Vlastne to by aj sedelo, keďže posledné tri roky patrím do skupiny tridsiatnikov aj ja.

Už spomínaná práca je ale jedným z najvýraznejších dôvodov. Či už človek pracuje na homeoffice, v korporácii, v startupe alebo v agentúre, trávi tam obrovskú časť pracovného týždňa a tráviť víkendy v robote tiež nie je niečo, nad čím sa ľudia pozastavujú.

8 hodín je len fráza

Osem hodinový pracovný čas sa stáva už len frázou. Realita je dnes ale úplne inde. Tým, že žijeme z veľkej časti v online svete, práca a čas mimo nej už dávno stratili svoje presne vymedzené hranice. Pracujeme cez deň, prácu si často nosíme domov. Vôbec sa nepozastavíme nad tým, že keď nám príde večer o ôsmej alebo o polnoci email z práce, niektorí su nielen schopní ale dokonca ochotní na neho odpovedať. Vôbec im to nepríde ani trochu divné. Keď treba tak aj cez víkendy.

Aby ma nikto zle nepochopil, hovorím o práci, nie o projektoch alebo osobných cieľoch, ktorým sa venujeme po večeroch či cez víkendy.

Odstup musí byť

Sama za seba môžem povedať toto. Pracujem v koroprácii, kde sem tam treba robiť aj dlhšie. Mám na mobile nainštalovanú appku s pracovným inboxom ale riadim sa heslom: Odtiaľ, potiaľ. Maily mi chodia síce kedykoľvek, aj v noci, ale odpovedám iba do 18.00. Neskôr si ich už len maximálne prečítam a riešim až ráno. Mám obrovské šťastie, že môj šéf mi to schvaľuje. Dokonca mi povedal, že by sa to mal naučiť aj on.

Insta život

Okrem roboty a jej množstva sú tu aj ďalšie faktory, “vďaka” ktorým, sa mi, mladí cítime pod neuveriteľným tlakom. Z veľkej časti sú to aj neustále prítomné sociálne siete (áno, to píšem ja, čo s nimi dennodenne pracujem). Pocit, že musíme mať aspoň taký, keď nie lepší život ako človek, ktorého sledujem na Instagrame, fit postavu, chodiť oblečený v určitých značkách, jesť v určitých “Instagram friendly” reštikách a navštevovať určité miesta, kde jednocducho stačí byť videný a insta popularita je na svete.

Peniaze, tlak na zariadenie si vlastného bývania, neskôr na nájdenie si partnera a založenia si rodiny sú len ďalšie z príkladov vecí a situácií, ktoré “podľa či už spoločnosti alebo rodiny” musíme do určitého veku “stihnúť”.

Ži a nechaj žiť

Generácia pred nami a tá pred nimi nám dáva rôzne, i keď často dobre mienené rady ako nám treba zariadiť život. 

Môj názor je: Pekné od nich, ale aj rady treba selektovať. Každý z nás je individualita a sám najlepšie vie čo je pre neho aktuálne priorita. 

Musíme sa jednoducho naučiť vytvárať pevné hranice. Povedať NIE sa v dnešnej dobe nesmie stať niečím zvláštnym. Treba si uvedomiť jednu vec, zdravie, aj to psychické je to najdôležitejšie čo máme. Uprednostnite seba.

Urobte si každý deň čas na svoje záľuby. Nájdite si hodinku alebo dve na seba! Veď deň ich má pre nás každý deň 24 k dispozícii. Nemíňajme ich iba na prácu. Peniaze sú síce dôležité ale spomienky a zdravie nimi nenahradíme.

Mohlo by sa vám páčiť:

Facebook
Instagram